neděle 4. prosince 2011

Sen noci predmestskej alebo ako stratiť ilúzie o živote na predmestí za 5 minút.

Tvorca: increpare games

Rok: 2010

Názov hry: The Terrible Whiteness of Appalachian Nights

Žáner: Freeware independent game

Platforma: PC / Mac (Flash-based OS systems)

Menej je niekedy viac. Túto otrepanú, cliche frázu počúvam od malička. Hovorili mi to rodičia, starí rodičia, moje malé sestry, všetky možné médiá, známi a uznavaní umelci, známi a neuznavaní umelci a napriek faktu, že som chodil na gymnázium pre mentálne slabších profesorov, občas som tuto vetu počul aj na hodinách etickej výchovy. Vo svojej podstate s touto frázou súhlasím, avšak pri hraní nezavislej hry The Terrible Whitness of Appalchian Nights od Stephena Lavelle, som si uvedomil, že menej može byť niekedy moc!

Táto hra je graficky zobrazená pomocou grafickej sady ASCII, ktorá iba zosilnuje deprimujúcu atmosféru celej hry, ako aj podporuje hráčovu predstavivosť. Vďaka tomuto grafickému kódovaniu može hráč efektivnejšie precítiť deprimujúce prostredie domu na predmestí, kde sa celá hra odohráva. Dalším silným atribútom ktorý dotvára pocit frustrácie a depresívneho prostredia, je zvuková stránka hry. Zvuk sirén a iné ambientné neprijemné zvuky v hráčovi od počiatku hry vyvolavaju pocit frustrácie alebo úzkosti.

Hra samotná sa začína krátkymi textovými informáciami o hlavnom predstaviteľovi hry a jej rodinom živote. Zistujeme že našou hlavnou hrdinkou je žena označená pismenom K. K má manžela Marka a dve deti. Pointu hry alebo autorove posolstvo, možme vytušiť už v samotnom texte na začiatku hry. V spojení s frustrujucim zvukom a poslednými dvoma vetami pred spustením hry samotnej, (All my days run into one-another, There is little to do but sleep.) si možme domyslieť, že autorovým zámerom je poukázať na každodennú rutinu alebo frustrovanosť života manželky a matky na predmestií.

Čo sa týka hernej mechaniky, interakcia s okolitým prostredím a ostatnými postavami hry, prebieha pomocou kurzorových šípiek a klávesom space. Okrem toho pre orientaciu v hre a pre posun v pribehu hry, hráčovi slúži textová informácia a čas. Čas samotný sa posúva pri najčastejšej činnosti postavy K ktorou je spánok. Textová informácia v hre nás hlavne deprimuje, napriek tomu že nam ponúka možnosť obmezenej interakcie s okolitym prostredím. Konverzácie s dalšími členmi rodiny sú vždy veľmi krátke, a postava K vždy skonštatuje že by si mala ist ľahnút spať. Hráča to tym pádom láka sa čo najrýchlejšie posunuť v priebehu hry opakovaným ulíhaním postavy K do postele. Počas noci sa hra razantne zmení. Postava K počuje krik jedneho člena rodiny, vstane z postele a následne daného člena rodiny utešuje a ukludńuje. V tychto momentoch sa vizuálna stranka hry zmeni. Obraz sa trase, zelenú farbu vystrieda červená, hudba zosilnie a sirény sú razantnejšie. Rovnaká scéna sa opakuje tri noci za sebou, čo iba zosilnuje pocit frustrácie a depresie z prostredia hry ako aj hry samotnej. Štvrá noc ma ale iný dej pre hru samotnú veľmi podstatný. Pri rutinom ukladaní k spánku, je tradičny obraz hry nahradený maľbami ženy ktorá má pravdepobne zobrazovat postavu K. Postava je zobrazená infantilnou maľbou, je nahá a namiesto očí ma symboly svastiky. Po tomto obraze, nasleduje dalšia časť hry s znetvorenou tvárou a pohlavným údom. Vďaka odpočítadlam po stranách obrazu je hrač nutený, vykonať orálny sex na zobrazenom pohlavnom úde s pomocou znetvorenej tváre so symbolmi svastiky na očiach. Po vykonaní aktu sa obrazovka stmaví a nasleduje iba zvuk sirény a záver hry.

Ako som povedal na začiatku menej je niekedy moc. Zaverečný obraz znetvorenej tváre, so symbolmi svastiky v očiach, konajúcej orálny sex a celá hra predtým zobrazená grafickou sadou ASCII, može reflektovať deprimujúcu rutinu života ženy na predmestí. Každopadne toto autorove vyjadrenie je až príliš expresívne, dosť vulgarne a hlavne v prípade dlhšieho trvania hry aj celkom nudné. Napriek tomu využite ASCII v kombinacií s ambientnými zvukmi a infantilnymi maľbami, je velmi kreatívne a určite velmi efektívne dokresluje atmosféru autorovho umeleckého vyjadrenia.


Jakub Markech

Žádné komentáře:

Okomentovat